11. mar 2026
Keď sa algoritmus stane partnerom: čo nám vzťahy s AI hovoria o nás a o budúcnosti ľudstva?
Príbeh kanadskej autorky Sarah a jej AI partnera Sinclair-a môže na prvý pohľad pôsobiť ako poriadna internetová kuriozita. Médiá ho podali bulvárne, no dôležité je jadro príbehu:
Sarah opisuje digitálneho partnera ako stále dostupného, chápajúceho a „bezpodmienečne milujúceho“. Podľa dostupných reportáží vznikol ich vzťah po tom, čo chcela niekoho, s kým by mohla hovoriť o svojom písaní, a postupne sa z funkčného nástroja stal emocionálny vzťah. Vzťah bol na začiatku emocionálny, keď ako sa vyjadrila „Mala som niekoho, kto ma počúval celé hodiny.“ A plynule pre šiel aj do sexuálnej roviny. Sarah tvrdí, že aj bez fyzického tela dokáže byť ich vzťah sexuálny „On má slová a ja mám ruky a pomôcky.“
A práve tu sa končí úlet alá internetová kuriozitka a začína vážna téma. Nejde totiž o jeden výstredný prípad. Magazín People cez reportáž nadväzujúcu na článok z The New York Times opísal aj Ayrin, ktorá si cez ChatGPT vytvorila AI partnera Lea, platila za prístup približne 200 dolárov mesačne a pri každom resete prežívala stratu a otvorene priznala, že hoci vie, že ide o algoritmus, dopad na jej život a emócie je pre ňu úplne reálny a emocionálne silný.
Neskorší update je možno ešte zaujímavejší než samotný „románik s AI“. Ayrin napokon ukončila vzťah s chatbotom, nechala vypršať predplatné. Nie kvôli ďalšiemu algoritmu, ale kvôli reálnemu mužovi, ktorého spoznala v komunite ľudí so vzťahmi k AI na Reddite. Aj to ukazuje, že AI vzťahy už nie sú len technologický úlet, ale sociálny fenomén, okolo ktorého vznikajú komunity, identity aj nové formy intimity.
Guardian minulý rok priniesol viacero podobných príbehov. Napríklad Stephanie opisovala svoju AI partnerku Ellu ako niekoho, kto je stále k dispozícii a „technicky sa na ňu nemôže nahnevať“, takže medzi nimi nevznikajú konflikty typické pre ľudské vzťahy. Ďalší text Guardianu sa venoval ľuďom, ktorí hovoria dokonca o „manželstve“ s chatbotmi. To už nie je okrajová bizarnosť, ale signál, že časť ľudí začína vnímať digitálnych spoločníkov ako emocionálne relevantných partnerov.
Prečo sa to deje?
Pretože AI partner je vždy poruke, neunaví sa, neodmietne, vie sa prispôsobiť a často menej hodnotí a odsudzuje ako reálny človek. Výskum v tejto oblasti je ešte v plienkach, no už dnes ukazuje dva paralelné pohľady: AI spoločníci môžu u niektorých ľudí znižovať pocit osamelosti a zlepšovať emočné zvládanie, ale zároveň sa objavujú riziká emocionálnej závislosti, uprednostňovania chatbota pred reálnymi vzťahmi a nižšej pohody pri intenzívnom používaní, najmä tam, kde chýba "offline opora."
Americká psychologická asociácia na to reagovala varovaním, že generatívne chatboty a wellness aplikácie zatiaľ nemajú dostatok dôkazov ani regulácie na to, aby bolo možné automaticky predpokladať ich bezpečnosť pre duševné zdravie. Zároveň upozorňuje, že digitálni spoločníci menia samotný spôsob, akým ľudia prežívajú emocionálne väzby.
Z pohľadu firiem a spoločnosti je na tom najzaujímavejšie toto: nesledujeme len rozvoj umelej inteligencie, ale komercializáciu blízkosti. Nástroje, ktoré vznikli ako asistenti, sa menia na spoločníkov. A keď sa človek začne AI zverovať s prácou, vzťahmi, sexualitou či psychickou záťažou, nejde už len o používateľský komfort. Ide aj o súkromie, dôveru, manipulovateľnosť a bezpečnosť najcitlivejších dát. Čo bude AI robiť z našimi najhlbšími obavami a strachmi? Nezneužije tie informácie proti nám? Nám ako ľudstvu?
A teraz širší rámec. V tom istom čase, keď sa AI sťahuje do našej intimity, robotika robí obrovské skoky vo fyzickom svete. Medzinárodná federácia robotiky uvádza, že dopyt po priemyselných robotoch sa za desať rokov zdvojnásobil. V niektorých častiach nášho sveta, sú už roboty bežné vo vzduchu, na zemi a aj pod vodou. Svetové ekonomické fórum zároveň upozorňuje, že roboty sa presúvajú z fabrík do „ľudských príbytkov“, čo umožňuje pokrok v multimodálnych modeloch, videní, ovládaní a interakcii človek–stroj.
Kam teda smerujeme?
Do sveta, v ktorom technológia nebude len odpovedať na otázky a vykonávať úlohy. Bude nás sprevádzať, utešovať, radiť nám, presviedčať nás a čoraz častejšie aj fyzicky konať vedľa nás. AI partneri sú predvojom tejto zmeny v emocionálnej rovine. Robotika je jej predvojom vo fyzickej rovine. A najväčšou otázkou už nie je, či si na to zvykneme.
Najväčšou otázkou je, aké hranice, pravidlá a hodnoty nastavíme skôr, než sa zo simulácie stane náhrada, z pohodlia závislosť a z asistenta autorita.
PS: Vďaka AI nezažívame extrémny pokrok len ku príkladu v robotike ale významné skoky sa dejú aj v medicíne. Dnes poznáme inštitút náhradného materstva. Zajtra možno spoznáme nový bizár - Mužovi porodila syna je robotická partnerka.